Háčkovaná blúzka na slávnostné príležitosti

Blíži sa jún a moje dievčatko sa už nevie dočkať dňa, keď si na seba oblečie bielu princeznovskú róbu a s venčekom na hlave pôjde na prvé sväté prijímanie. Okrem iných náležitostí riešime, samozrejme, aj vhodné oblečenie. Predstava dcéry bola jasná – úzky vršok, balónové rukávky (u nás im hovoríme napufňané), dvojvrstvová sukňa dlhá až po päty a v páse saténová mašľa, všetko z čím lesklejšieho materiálu. Bola to pre mňa výzva. Najjednoduchšie by bolo zájsť do požičovne, vybrať vhodný model a mať po starostiach. Lenže… načo toľké roky kupujem Burdy s toľkými nádhernými strihmi a modelmi??? Načo tak často obzerám krajkové háčkované vzory a mám odložené také množstvo schém, že ich asi do konca života nevyužijem??? Dcérinu predstavu o šatách som pretransformovala do blúzky so sukňou. Moje praktické JA mi nedovolilo pustiť sa do šiat, ktoré sa využijú maximálne raz a potom budú slúžiť ako prevlek pri hre na princezné.
Ďalšou zmenou bolo, že blúzka v žiadnom prípade nemôže byť lesklá, saténová. Predstava umelého materiálu na tele v letných horúčavách ma desí. Dcéra ale nástojila na nazberaných LESKLÝCH rukávoch. Tak sme pomaly dávali nápady na papier a dostávali sa ku konečnému výsledku.
Výsledkom je blúzička, z ktorej je moja láska nadšená a ja sa pomaly chystám na druhý Mount Everest – dvojvrstvovú sukňu zo saténu a organzy, pošitú drobnými ružičkami s veľkou saténovou mašľou vzadu.

Ak stojíte pred podobnou úlohou, možno vám ju uľahčí nasledujúci postup, ako som sa s blúzkou pasovala ja.
Nachystala som si: asi 40 cm lesklej organzy (na rukávy), 40 cm bieleho batistu (na podšitie), 60 cm bieleho saténového šikmého pásika (na olemovanie rukávov), 6 organzových ružičiek (z galantérie), 3 ozdobné gombíčky, bielu niť, háčik č. 3 a 4 klbká kvalitnej bielej bavlny. Pri nej sa ešte zastavím. Ja som použila bielu Cataniu od Schachenamyra, pretože už mám odskúšané, že je krásne snehobiela,  po opraní sa mi ani nesperie ani nenatiahne a je dostatočne mäkká na to, aby blúzka nebola plechová. Mojou prvou voľbou síce bola priadza Ambre od Cheval Blanc, pretože je ešte o niečo mäkšia, s hodvábnym leskom, lenže tú som nemala v danej chvíli v bielej farbe k dispozícii a ja som sa MUSELA pustiť do diela hneď (poznáte to, však?). Topík by krásne vyzeral aj z perličkovej priadze Orient od Cheval Blanc alebo Glanzperle od Schachenmayra, ak práve nenástojíte na prírodnom materiále.

Celý topík som háčkovala v celku (dievčenská veľkosť 152) na 156 RO podľa nasledujúcej schémy.

Prieramky aj výstrih predného dielu som háčkovala presne podľa schémy, výstrih zadného dielu som začala robiť vyššie a plytší. Ubrala som ale rovnaký počet očiek – na záver mi na ramienka ostali 3 vzory – ako vidíte na schéme.
A tu je už uháčkované dielo. Hlbšie výkroje sú prieramky, prostredný výkroj je predný výstrih.

Čipkový vzor je krásny, ale dosť presvitá, podšitie je nevyhnutné. Uháčkovaný diel som položila na batist (jemná biela bavlnená látka, z ktorej sa šijú napr. novorodenecké košieľky) a obkreslila som ho do tej výšky, pokiaľ som chcela mať topík podšitý. Po krajoch a na spodku som batistový diel prišila na stroji, na vrchu a okolo prieramkov som ho prišila v ruke skrytým stehom. Takto vyzerá blúzka z rubu.

Prieramky som obháčkovala riadkom KS. Zadný šev som zháčkovala asi do polovice, potom som zadný rozparok spolu s výstrihom obháčkovala riadkom KS. Na rozparok som rovno naháčkovala aj slučky z 3RO na zapínanie gombíkov. Naspäť som háčkovala okolo výstrihu pikotky (3RO, 1KS do prvého RO, vynechať 2 stĺpiky z predchádzajúceho riadku a do tretieho urobiť 1PO – toto opakovať).
Našila som gombíky. Takto vyzerá blúzka zo zadu.

A teraz prišla skúška ohňom – lesklé nazberané rukávy. Strihy robiť neviem, takže som listovala časopismi a hľadala rukávy, ktoré by zodpovedali predstavám mojej lásky. Pomohla nám Burda č. 3/2010, model č. 142. Ak doma nemáte, skúste pohľadať v knižnici a vykopírovať si strih. Bohužiaľ, neviem sem pridať strih tak, aby ste si ho dokázali vytlačiť v skutočnej veľkosti.
Podľa strihu som vystrihla a ušila rukávy (nakoniec to ani nebola taká strašná práca, ako som sa obávala). Rukávy som nevšívala klasicky – líce k lícu a potom pretočiť, ale vsunula som ich do hotového topíku a prešila som prieramky cez riadok KS. Tu je detail z rubu.

Olemovala som ich saténovým šikmým pásikom a na lem našila po 3 ružičky.

A dcérka sa niesla pred zrkadlom ako pávica (ale zapózovať pred foťákom odmietla 🙂 ).