Len tak si zaštrikovať…

Pred pár dňami to na mňa prišlo… Nemala som chuť ani na háčik, ani sa trápiť s rozpleteným tričkom skladajúcim sa z farebných blokov. Dostala som chuť na také to normálne, obyčajné, klasické pletenie. Nahodiť očká, pár centimetrov patent a potom už pravidelne sa striedajúci vzor bez náročného počítania očiek, uberania, zužovania dielu, rozširovania… proste také to „štrikovanie“, pri ktorom upadnem do meditačného stavu a pravidelne štrngám ihlicami.

Zhodou okolností som pri upratovaní skrine narazila na dávno uháčkovanú parádnu sukňu z kvalitnej bavlny, v krásnej farbe a celkom slušne vypracovanú. Mala jedinú chybu – z mojej postavy robila súdok na kapustu. Na sebe som ju mala asi dvakrát, aj to starostlivo zakrytú kabátom. Keďže mi bolo ľúto tých klbiek Catania, ktoré na ňu padli, uložila som ju do kúta skrine a tam čakala na svoju ďalšiu príležitosť.
S mojou ex-sukňou sa môžete zoznámiť na tomto obrázku.

No a do tretice sa mi do ruky dostalo najnovšie vydanie časopisu Praktická žena, v ktorej bolo ažúrové tričko s nasledujúcim textom: „Diely sa pletú úplne rovno bez akéhokoľvek tvarovania, pružnosť a priliehavosť zaručí samotný vzor.“
To už nemohla byť náhoda. Poddala som sa znameniam, rozpárala sukňu, nahodila očká a rodine som oznámila, že najbližšie tri hodiny s nimi nekomunikujem a musia prežiť bez mojej pomoci.
Po pár hodinách a niekoľkých desiatkach centimetrov nového trička som sa cítila ako znovuzrodená. Ruky a chrbát síce boleli, ale hlava bola čistá a srdce spokojné.

Ak aj vy cítite, že naliehavo potrebujete terapiu ihlicami niekde osamote v kútiku, celý svet za chrbátom a pred vami len pribúdajúci úplet, nenechajte sa ničím rušiť, nahoďte priadzu na ihlice a odíďte do svojho kráľovstva…

… po 12 dňoch…
Tričko je hotové, predný diel trval dlhšie ako zadný, pretože som nemala už toľko voľna a odhodlania 🙂
Nosí sa parádne a ak si chcete podobné upliesť, návod nájdete na našej stránke – Ažúrové tričko.