Domov Blog Návody na pletenie Moje nedopletky

Moje nedopletky

Sylvia Sopcakova 16 januára, 2015 Nekomentované
S

Sviatky a s nimi spojené voľné dni sa nám skončili a mne sa podarilo vyprázdniť moju óbr tašku, do ktorej si ukladám rozpletené a rozháčkované veci. Všetko zmizlo, len na spodku sa krčilo malé klbko a pár upletených riadkov – nástrel na letné šaty. Na tie ešte musí prísť správny čas, tie akoby ani neboli. S úľubou som sa pozerala na prázdnu tašku a s ľahkým srdcom sa tešila, ako sa môžem pustiť do čohokoľvek nového, po čom zatúžim. Vybrala som si jednoduchú dlhšiu vestu, hrubšie ihlice, nenáročný košíkový vzor… také to pletenie za odmenu, pri ktorom si viac oddýchnete ako sa narobíte.

Nahodila som na ihlice svoju obľúbenú Laponie, usadila sa do kresla a bez stresu a zhonu plietla očko za očkom.

„Mamíííí, čo si mám obliecť, keď mám pulóver v praní?“, opýtala sa ma dcéra asi dva dni na to. Zistila som, že moje staršie dieťa má jeden jediný použiteľný teplý rolák.
Som zástancom teplých vlnených svetrov a pulóvrov. Nevyrovná sa im žiadna high-tech mikina so zázračnými vlastnosťami. No nič, nenechám ťa umrznúť, dieťa moje, pomyslela som si, nahodila na ďalšie ihlice nové očká a dala sa do spletania červených, fialových a ružových klbiek. Do zimnej februárovej dovolenky to hádam dám.

Vesta rozpletená do polovice, pulóver na štvrtinu a my sme mali pred sebou víkendovú cestu po rodine. Pár hodín strávených v aute, dva večery u príbuzných. Je samozrejmé, že na cesty sa veľké klbká vo veľkom množstve a dlhé ihlice nijako nehodia. Chcelo by to niečo malé, čo ma ale zabaví na celý víkend. A tak som sa prvýkrát pustila do háčkovania ponožiek.

Po víkende sa ku klbkám v mojej pracovnej taške s nedopletkami pripojila aj Balade a ponožka rozháčkovaná do polovice chodidla.
Ako ranu osudu som zobrala, keď nás kamarátka zavolala na ples. Začiatkom februára. Na ples sa teším, čo to utancujem, s tým problém nie je. Riešim ale, čo na seba. Sukňu mám parádnu, dlhú, po päty, to je moja stálica. Na špeciálne udalosti si k nej zvyknem vyrobiť vhodný top, ktorý potom bežne nosím. Po roku, dvoch už rozhodne nie je vhodný na ples.
Zahĺbila som sa do časopisov Anny Blatt s najúžasnejšími elegantnými spoločenskými modelmi. Model bol jasný hneď, s výberom materiálu mi to trvalo trošku dlhšie.

Top je krásny, elegatný, zakryje nejaký ten faldík, ale tie holé ramená (akoby som počula svoju mamu 🙂 ). Veď to je na zápal pľúc. To chce nejaký pléd alebo šatku.

A tak som si nachystala celý balíček na moju plesovú výbavu a vložila ho do svojej óbr tašky na rozpletené a rozháčkované práce.

Moja taška je už opäť plná. A moja myseľ počíta, koľko dní mi ostáva na červené klbká, kedy musím začať spletať hnedé… a kedy si dokončím tu svoju úžasnú vestu, na ktorú sa tak teším.

Sylvia Sopcakova

Stránka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.