„Ovečná“ vlna

M

Môj otec je človek, ktorého milujú deti. Kvôli nemu sú schopné jesť cesnak a odprisahať, že je to najlepšia lahôdka k maslovému chlebu. Kvôli nemu sú ochotné šlapať desaťhodinové túry a tvrdiť, že ich naozaj nič nebolí. Kvôli nemu odkladajú  mobily, len aby mohli spolu mastiť žolíka.
On im to opláca tým, že pri žolíkovi „zúfalo plače“ nad svojou prehrou, necháva ich z krabičiek vyjedať farebné „ventilky“ a pri hre Osadníci z Katanu najviac zo všetkého bojuje o „ovečný“ prístav. Nie ovčí, OVEČNÝ.

A práve na tento jeho špeciálny výraz myslím teraz aj trikrát za deň. Vlastne naň myslím odvtedy, ako mi dorazili úhľadne zbalené pradená ručne pradenej a farbenej vlny OVEČKOVO zo slovenských ovečiek.

Prvé, čo mi napadlo, keď som rozbalila krabičku, bolo, že tá vlna je ovečná. A tak jej to aj ostalo. Výraz „ovčia“ je totižto prislabý, aby obsiahol všetko to „ovečkové, čo v tejto vlne je.

Na prvý dotyk sa do nej možno nezamilujete. Je drsná. A pri priložení ku krku vás poškriabe.
Lenže pravá láska sa zvyčajne nerodí na prvý pohľad.

Vlnu som odložila s tým, že musím nad ňou popremýšľať.

A tak som premýšľala. Poprezerala som si krásne veci, ktoré z nej robí pani Andrejka „Ovečková“.

A dala som klbkám druhú šancu – opäť som ich chytila do rúk. Už toľko neškriabali. Dokonca som začala cítiť z nich akúsi hebkosť. Takú drsnú, nemotornú… ovečnú.
Z jedného klbka som vyšťúrala malilinký kúsoček suchej trávy. A moje city k týmto klbkám sa opäť posunuli o kúsok vyššie.
Potom som začala vnímať aj jej vôňu… Zmes sena, farbičiek a ovčích kožúškov. Ale len veľmi jemná. Cítite ju, len keď ju veľmi chcete cítiť.
Nakoniec som uvidela nepravidelné „hrudky“ charakteristické pre ručne spriadanú vlnu a zmes nádherných farieb prepletených jednu cez druhú. A zisila som, že držím v ruke umelecké dielo. Naozajstné, pravé, nefalšované, autentické…

Na tento dokonalý materiál nepotrebujete žiadne zložité vzory, žiadne špeciálne techniky. Všetka majstrovská práca je odvedená už na klbkách. Postačí hrubší háčik alebo ihlice, najjednoduchšie filetové okienka… a stále je z toho umelecké dielo.

A ja sa už neviem dočkať, kedy budem mať hotový svoj prvý OVEČNÝ sveter.