Zabudnuté klbká

Pred pár dňami som sa prehrabávala vo svojej klbkovej skrini. V úplnom kúte vzadu sa krčilo päť klbiek, ktoré tam museli byť zopár rokov. Dávno som už na ne zabudla a model, na ktorý som ich kúpila (už si ani nepamätám, čo to malo byť), bol už dávno neaktuálny. Na dvoch klbkách bolo vidno, že prešli labkami našej mačky, ďalšie dve už nemali ani pásku, všetky zabalené v starom roztrhanom igelite (opäť dielo našej micinky). Proste, päť klbkových mrzáčikov. A ostalo mi ich ľúto. Boli vyrobené s láskou, kúpené s nadšením a nakoniec ostali ako bezdomovci bez uplatnenia.

Prelistovala som časopis, našla som vzor a viac z ľútosti ako z nadšenia som sa pustila do ich spracovania. Dúfajúc, že výsledok bude aspoň trochu nositeľný.

V polovici prvého dielu som zistila, že mi päť kúskov stačiť nebude. Potrebovala som ich niečim nadstaviť. A tak som zo skrine vytiahla ďalšieho takého zabudnutého nešťastníka.

Ako riadky pribúdali, začala ma práca baviť. Vzor vyzeral pekne, farby ladili. Po dokončení predného dielu prišla prvá odmena – vyzeral presne tak, ako by som si ho bola predstavovala.
Tentoraz už s nadšením som sa pustila do dielu zadného. Riadky pribúdajú, klbká sa míňajú a moja radosť z diela rastie. Presne takéto tričko potrebujem k rifliam a k novej modrej sukni.

A naviac som spotrebovala niečo, čo vyzeralo pri prvom pohľade skôr vhodné do koša ako na upletenie.
Nemáte aj vy vo svojej skrini nejaké tie zabudnuté klbká volajúce po vašej fantázii a tvorivosti? Ono na každé klbko sa vhodný model nájde…